Maroš Krivý, “Paradoxy transformácie opustených tovární [The Paradox of Industrial Conversions].” OS/Občianska spoločnosť 15, 4 (2012), 16–24.

published in Slovak

Spoločenský vzťah k opusteným továrniam je založený na špecifickom rozpore. Výstupom továrne sú výrobky, tieto výrobky však musia byť štandardizované, tj. zbavené náhodností výrobného procesu. Hodnota výrobku je podmienená úspešnosťou, s ktorou boli z neho odstránené stopy práce. Viditeľnosť, ktorá je priznaná komodite na obchodnom pulte tak kontrastuje s neviditeľnosťou práce v továrni. ... Proces, ktorým je opustenej továrni priznaná viditeľnosť je paradoxne podmienený zastavením výroby a stratou výrobnej funkcie. Moment, kedy sa továreň mimo prevádzky stáva ohrozená zbúraním je zároveň momentom kedy sa stáva viditeľnou (respektíva stráca negatívna viditeľnosť): továreň je oslavovaná ako “historické dedičstvo,” základný kameň “kultúrnej identity,” či nedomysliteľná súčasť “spoločenskej tradície”.